Neistota a zvyšovanie cien na Slovensku spôsobilo, že viacerým podnikateľom sa znižuje cash flow a hrozí, že pri tomto trende v najbližších mesiacoch nebudú schopní platiť svoje pohľadávky včas. Právna úprava pritom ponúka možnosť prekonať finančnú krízu v podniku formou preventívnej reštrukturalizácie. Kedy je čas konať a kedy už je neskoro?

Z čias neistoty, ktorá tu bola počas pandémie COVID-19, cez finančnú krízu z dôvodu náhleho nárastu cien, vysokej inflácie a prebiehajúcej vojny na Ukrajine, viacerí na Slovensku očakávali a ešte stále očakávajú, že spoločnosti začnú krachovať, vyhlasovať konkurz, či žiadať povolenie reštrukturalizácie.

Cieľom preventívnej reštrukturalizácie je zachovať podnikanie spoločnosti ekonomicky a časovo efektívnejšie, ako je konkurz alebo reštrukturalizácia (ktorá je slovenskou obdobou reorganizace v českom práve).

Nová právna úprava týkajúca sa možnosti preventívnej reštrukturalizácie bola v Národnej rade SR prijatá v máji 2022. Nová forma preventívnej reštrukturalizácie má byť hospodárnejšia, menej formalistická a rýchlejšia oproti klasickej reštrukturalizácii, ktorú poznáme zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Rozdiel oproti reštrukturalizácii v zákone o konkurze je najmä ten, že preventívna reštrukturalizácia sa môže využiť len v čase hroziaceho úpadku a ochrana pred veriteľmi nie je automatická. V neposlednom rade preventívna reštrukturalizácia neobsahuje minimálne limity na uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Uspokojenie môže byť pod 50 % nominálnej hodnoty pohľadávky, čo je hranica, ktorá v slovenskom práve významným spôsobom limituje použiteľnosť súdnej reštrukturalizácie.

Samotný proces preventívnej reštrukturalizácie je veľmi podobný procesu reštrukturalizácie podľa zákona o konkurze. Dlžník vypracuje koncept plánu, prípadne poverí správcu jeho vypracovaním. Následne súd po povolení preventívnej reštrukturalizácie ustanoví špeciálneho správcu, ktorý okrem iného vykonáva dohľad nad dlžníkom. Zároveň na žiadosť dlžníka súd povolí dočasnú ochranu pred veriteľmi a ustanoví veriteľský výbor. Reštrukturalizačný plán, nazývaný ako verejný plán posudzuje správca, následne ho schvaľujú veritelia na schôdzi veriteľov a nakoniec potvrdzuje súd.

Pokiaľ ide o publicitu verejnej preventívnej reštrukturalizácie, je rovnaká ako podľa zákona o konkurze. V Obchodnom vestníku sa zverejňujú údaje o dlžníkovi spolu s informáciou o povolení a skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie dlžníka, o poskytnutí dočasnej ochrany, a zverejňuje sa aj zoznam veriteľov dlžníka. Naopak, pri neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, ktorá môže prebiehať len medzi dlžníkom a bankami, sa verejne nepublikuje nič.

Kedy je teda ten správny čas konať?

Členovia štatutárnych orgánov by mali zbystriť pozornosť už v čase hroziaceho úpadku. Nevyužitie preventívnych konaní a nekonanie v stave hroziaceho úpadku môže spôsobiť, že jediným riešením finančnej krízy spoločnosti ostane už len podanie návrhu na konkurz a ukončenie podnikania, čo okrem iného zvýši riziko zodpovednosti štatutárnych orgánov.

Spoločnosti hrozí na Slovensku úpadok, najmä ak jej hrozí platobná neschopnosť, t. j. ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jej platobná neschopnosť. Hroziaci úpadok sa vymedzuje aj ako nízky pomer vlastných a cudzích zdrojov, alebo inak povedané, vysoká úverová exponovanosť spoločnosti.

Ak tento stav nastane, členovia štatutárnych orgánov sú povinní prijať vhodné a primerané opatrenia na to, aby sa úpadku spoločnosti predišlo. Jednou z možností je urobiť vhodné opatrenia, ktorými sa zvýši likvidita majetku (napríklad predaj majetku spoločnosti), prípadne zvýšenie základného či vlastného imania, aby sa zvýšil pomer financovania vlastnými zdrojmi (vrátane napríklad kapitalizácie pohľadávok smerujúcich voči spoločnosti). Okrem štandardných opatrení týkajúcich sa zvýšenia cash flow v podniku, slovenský zákon umožňuje využitie práve preventívnej reštrukturalizácie, či už verejnej so všetkými veriteľmi alebo neverejnej s bankami.

Platobná schopnosť a neschopnosť

Členovi štatutárneho orgánu vzniká povinnosť podať návrh na konkurz do 30 dní od kedy sa dozvedel, že spoločnosť je v úpadku. Teda ak je platobne neschopná,  nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Alebo je predlžená, hodnota jej záväzkov (splatných aj nesplatných, avšak okrem podriadených záväzkov a záväzkov voči spriazneným osobám) presahuje hodnotu jej majetku.

Doteraz platila povinnosť podať návrh na konkurz len pri predlžení, avšak s novou úpravou preventívnej reštrukturalizácie sa táto povinnosť na Slovensku vzťahuje aj na platobnú neschopnosť – čím sa rozšírila zodpovednosť a zvýšili sa riziká členov štatutárnych orgánov slovenských spoločností.

Podľa zákona o konkurze zároveň ďalej platí, že: „právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnenie predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (tzv. „medzera krytia“) je menej ako 1/10 splatných peňažných záväzkov“. Ak medzera krytia bude viac ako jedna desatina (10 %) splatných peňažných záväzkov, spoločnosť ešte nemusí byť v úpadku, ale ak veriteľ podá návrh na vyhlásenie konkurzu takejto spoločnosti, súd vyhlási konkurz.

Novinkou je aj úprava ohľadom platobnej neschopnosti, ktorá odkazuje na exekučné konanie: „Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou, predpokladá sa, že je platobne neschopný.“ S ohľadom na to sa zvyšuje zodpovednosť štatutárnych orgánov konať včas a prijať buď vhodné opatrenia na predídenie úpadku, alebo ak už je neskoro, podať včas návrh na konkurz alebo na povolenie reštrukturalizácie.

Stále však platí, že veriteľ je oprávnený návrh na konkurz podať iba pre platobnú neschopnosť dlžníka. Zároveň však platí, že ak súd pri skúmaní majetkových pomerov dlžníka pred vyhlásením konkurzu zistí, že domnienku platobnej schopnosti dlžník nevie vyvrátiť, vyhlási na majetok takej spoločnosti konkurz bez ohľadu na to, či spoločnosť je v úpadku alebo nie.

Spoločnosť v kríze

Okrem vyššie uvedenej úpravy konkurzného práva týkajúcej sa úpadku a hroziaceho úpadku existuje na Slovensku od roku 2016 ešte špecifická úprava tzv. spoločnosti v kríze zakotvená v Obchodnom zákonníku. Táto úprava zakazuje možnosť splácania niektorých záväzkov spoločnosti voči niektorým spriazneným osobám (tzv. plnenie nahradzujúce vlastné zdroje) v situácii, keď sa spoločnosť nachádza v tzv. kríze – t. j. najmä vtedy, keď spoločnosti hrozí úpadok alebo ak pomer jej vlastného imania ku všetkým záväzkom je nižší ako 8 %.

Zodpovednosť manažmentu

Vo všeobecnosti samozrejme platí, že členovia štatutárnych orgánov nezodpovedajú za dlhy spoločnosti. Existujú však výnimky, kedy člen štatutárneho orgánu môže do určitej miery osobne zodpovedať za dlhy spoločnosti voči jej veriteľom.

Pokiaľ ide o konkurz, štatutárom vzniká povinnosť podať návrh na konkurz včas. V prípade včasného nepodania návrhu im hrozí povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty pokutu 12.500 EUR, majú zodpovednosť za škodu veriteľom, a to až do výšky pohľadávky veriteľa a hrozí im aj zápis do registra diskvalifikácií a nemožnosť vykonávať funkciu štatutára až po dobu 3 rokov.

Okrem toho upravuje Obchodný zákonník v súvislosti so stavom „spoločnosti v kríze“ povinnosti štatutára, ktorých porušenie spôsobí osobné ručenie štatutára. Ak člen štatutárneho orgánu poruší zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje, ručí spoločne a nerozdielne samotnej spoločnosti aj jej veriteľom za vrátenie uvedeného plnenia. Spolu s nimi za toto vrátenie ručí dokonca aj nasledujúci člen štatutárneho orgánu, ak vrátenie uvedeného plnenia riadne v prospech spoločnosti nevymáhajú.

Preventívna reštrukturalizácia očistí spoločnosť od časti starých dlhov a pomôže podnikateľom napríklad rozbehnúť nové projekty, ktoré zabezpečia prevádzkovanie podniku na ďalšie roky.

V neposlednom rade prichádza trestnoprávna zodpovednosť štatutárov za zavinený alebo podvodný úpadok spoločnosti. Hoci v praxi sa veľmi nevyužíva, ak však hospodárenie štatutára prekračuje hranice trestnoprávnej zodpovednosti, veritelia majú možnosť trestné oznámenie podať mimo vyššie spomínaného nároku na náhradu škodu a nechať orgány činné v trestnom konaní, aby domnievanú trestnú zodpovednosť voči štatutárovi vyvodili.

Členovia štatutárneho orgánu sú preto okrem svojich povinností v rámci bežného fungovania spoločnosti povinní sledovať stav likvidity majetku a v prípade zistenia hroziaceho úpadku alebo krízy prijať také opatrenia, aby spoločnosť úpadku predišla. Jedným z riešení je vydať sa cestou preventívnej reštrukturalizácie, ktorá očistí spoločnosť od časti starých dlhov a pomôže podnikateľom napríklad rozbehnúť nové projekty, ktoré síce vyžadujú vyššie úvodné financovanie, ale zabezpečia prevádzkovanie podniku na ďalšie roky.

Ak sú prijaté opatrenia neúčinné a spoločnosť predsa skončí v úpadku, členovia štatutárneho orgánu sú povinní podať návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu včas, aby sa vyhli osobnej zodpovednosti jednak voči spoločnosti, ako aj voči veriteľom.