Požiadavky na zvýšenie bezpečnosti, zrýchlenie dopravy, znižovanie nehodovosti, zábava či autonómnosť vozidiel sú iba niektoré z očakávaní, ktoré na osobné vozidlá kladie trh, zákazníci ale aj regulácia. Splnenie týchto očakávaní sľubujú systémy prepojenia vozidiel založené na schopnosti vozidiel komunikovať s okolím prostredníctvom internetu, v skratke Internet of Vehicles (IoV). S touto budúcnosťou dopravy ale súvisí i veľa právnych výziev – ochrana pred hackermi, zodpovednosť za autonómne vozidlá, ochrana osobných údajov a ďalšie.

Podľa ITSdigest sa odhaduje, že do roku 2025 bude na cestách po celom svete jazdiť 470 miliónov prepojených vozidiel a do roku 2030 bude až 96 % nových vozidiel možné považovať za prepojené. Prepojené vozidlá sa pripájajú k sieti, aby umožnili obojsmernú komunikáciu medzi vozidlami (autá, nákladné autá, autobusy či vlaky) a inými vozidlami, mobilnými zariadeniami či infraštruktúrou na účely spustenia dôležitých komunikácií a udalostí.

Súčasné systémy umožňujú vytvárať spojenia medzi vozidlami, vodičom a inými zariadeniami viacerými spôsobmi. Je to napríklad V2V (Vehicle to Vehicle) umožňujúci výmenu informácií medzi vozidlami v reálnom čase. To pomáha znížiť množstvo nehôd aktualizovaním a oznamovaním informácií – napríklad o blížiacich sa nebezpečenstvách, dopravných nehodách a zápchach,  nebezpečnom počasí alebo tiež pomáha zvýšiť užívateľský komfort poskytovaním informácií o dostupnosti parkovacích miest, nabíjacích staníc pre elektromobily, dopravného pohybu a pod.

Ďalším systémom je V2I (Vehicle to Infrastructure) vďaka čomu môžu vozidlá vysielať/prijímať údaje a informácie s cestnou infraštruktúrou, ako sú dopravné, cestné, poveternostné podmienky, nehody a pod., najmä na účely zaistenia bezpečnosti. Rovnako tak za účelom bezpečnosti zase V2P (Vehicle to Pedestrian) umožňuje prepojenie chodcov, cyklistov a ďalších s vozidlami. Prístup k ďalším informáciám z internetu potom u vozidiel umožňuje V2C (Vehicle to Cloud). Existuje tiež V2X (Vehicle to Everything), teda kombinácia všetkých dostupných typov pripojenia, využívané napríklad na zlepšenie komfortu a zážitku z jazdy.

Potreba inteligentnej infraštruktúry

Všetky inteligentné vozidlá v rámci IoV budú k plnej funkcionalite a využiteľnosti dostupných možností potrebovať spoľahlivé pripojenie k miestnej infraštruktúre. Tieto požiadavky bude z veľkej časti musieť zabezpečiť verejná správa.

Okrem iného bude potrebné zakomponovať hardvérové časti, ako sú snímače, inteligentné parkoviská, cestné pruhy vybavené zariadeniami na pripojenie, inteligentné semafory či vytvoriť softwarové riešenia ako sú aplikácie na monitorovanie stavu ciest či počasia a mnohé ďalšie.

Inteligentná dopravná infraštruktúra pri správnom vybudovaní a nasadení môže, okrem iného, pomôcť dosiahnuť zníženie preťaženia na cestách. Monitorovanie dopravy v reálnom čase a autonómne technológie pomôžu optimalizovať trasy a rýchlosti pohybujúcich sa vozidiel a predchádzať dopravným zápcham. Mobilné aplikácie, ktoré by dostávali údaje v reálnom čase z polohy každého používateľa, by mohli v reálnom čase používateľovi navrhovať, akou verejnou dopravou sa dá cestovať, aby sa skrátil čas cestovania.

Inteligentné vozidlá budú k plnej funkcionalite potrebovať spoľahlivé pripojenie k miestnej infraštruktúre. Tieto požiadavky bude z veľkej časti musieť zabezpečiť verejná správa.

Inteligentné parkovanie by rovnako mohlo patriť medzi najžiadanejšie funkcie inteligentnej infraštruktúry. Majáky nainštalované na parkovacích miestach môžu vodičov naviesť na voľné miesta, zatiaľ čo plne autonómne vozidlá môžu efektívne parkovať bez akéhokoľvek ľudského zásahu. Inteligentné autá, ktoré sú viditeľné v sieti, umožnia vodičom rýchlejšie nájsť svoje vozidlo na preplnenom parkovisku, na diaľku zamknúť dvere, rýchlo získať akékoľvek informácie o stave vozidla či sledovať pohyb vozidla, napríklad v prípade krádeže.

V slovenskej praxi sú prepojené riešenia zatiaľ využívané na riadenie dopravy na obchvate Bratislavy, či na monitorovanie parkovacích miest a vývoj parkovacej politiky a systémov.

Ako využiť dáta z vozidiel

Prepojené vozidlá v súčasnosti podľa štatistík spoločnosti Deloitte vytvárajú 25 GB dát za hodinu, čo je pre porovnanie objem dát potrebný na počúvanie hudby 24 hodín denne celý mesiac. Veľké objemy dát je, podobne ako v iných prípadoch, možné rôznorodo využiť.

Už teraz vzniká množstvo projektov, ktorých riešenia sú založené na analýze získaných údajov. Príkladom sú napríklad aplikácie pre poisťovne, ktoré im pomáhajú určiť riziká spojené s konkrétnou osobou na základe spôsobu jej jazdy či vodičom prideľujú body v závislosti od bezpečnosti ich jazdy, na čo je naviazaná výška ich poistného a výška poistného plnenia poisťovne.

Dáta z vozidiel je tiež možné monetizovať aj v iných oblastiach. Typickými príkladmi môžu byť analýzy stavu pripojeného vozidla (oznámenia o servisnej údržbe, eCall, štatistiky vozidla), správania vodiča (poistné plány, automatické platby za cesty a pod.), internej komunikácie vozidla (digitálny hlasový asistent, hlasové ovládanie), personalizovanej reklamy (vlastné nastavenia vozidla, doplnkové tovary a služby a pod.) alebo stavu a podmienok na cestách (živé správy o premávke, stav ciest, mapy).

Záujem o údaje z vozidiel a o nich či o správaní vodičov však majú podľa zverejnených stratégií, aj posledného vývoja, tiež orgány verejnej moci, a to napríklad na účely kontroly dodržiavania predpisov cestnej premávky. Je tak možné, že okrem výhod, ktoré IoV prinesie používateľom, naviazaným dodávateľom a poskytovateľom služieb, generované údaje o vozidle a jazde zužitkujú aj kontrolné orgány.

Bezpečnosť a zodpovednosť

IoV, ako každé rozvíjajúce sa riešenie, sa bude musieť vysporiadať s viacerými výzvami. Jednou z nich je napríklad bezpečnosť. Vozidlá generujú a zdieľajú obrovské množstvo dát a synchronizujú sa s rôznymi zariadeniami, technológiami a systémami, čo z nich robí top target pre útoky. Nevyhnutné tak bude vytvorenie stratégie zameranej na riziká, zabezpečenie účinného šifrovania údajov, pravidelné zálohovanie dát. Okrem toho je potrebné zabezpečiť súlad s pravidlami a reguláciou kybernetickej bezpečnosti, najmä mať vytvorenú bezpečnostnú dokumentáciu a stratégiu, uzatvoriť príslušné zmluvy či mať pripravenú stratégiu pre prípady útokov, napr. nahlasovanie na príslušné úrady a pod.

Prepojenosť vozidiel by mala tiež umožniť prechod k plne autonómnym vozidlám, u ktorých je kľúčovou otázkou zodpovednosť. Čo ak inteligentné autonómne vozidlo nesprávne odčíta rýchlostný limit a začne prekračovať rýchlosť? Kto by bol v takejto situácii zodpovedný? Doteraz zverejnené plány na úrovni EÚ predpokladajú skôr zodpovednosť výrobcov vozidiel. Právo však nie je matematika a tento predpoklad nemusí platiť univerzálne a pravdepodobne bude vždy potrebné uplatniť case-by-case prístup.

Zabezpečenie vhodných technologických riešení

S objemom dát súvisí aj schopnosť riadenia neustálych tokov týchto údajov, čo vytvára tlak na úložné kapacity, rýchlosť spracovania a prepojenia, a tiež spoľahlivosť či správnosť spracovania. Výrobcovia vozidiel aj budovatelia verejnej infraštruktúry budú musieť zabezpečiť, aby všetky uzly boli schopné vysielať a prijímať informácie bez ohľadu na podmienky a umiestnenie vozidla, či už je to na diaľnici medzi LA a San Diegom alebo v najrušnejšom centre New Delhi.

Nevyhnutné tak bude obstarať zodpovedajúci hardware, jeho údržbu, rozvoj a ďalšie služby, a to tak na strane súkromnej sféry aj verejnoprávnych subjektov. Obdobné požiadavky budú aj na software riešenia, ich podporu, údržbu, správu, rozvoj a prevádzku, ktoré bude nevyhnutne potrebné obstarať a adekvátne zazmluvniť.

Telco požiadavky

Z povahy prepojenia vozidiel a súvisiacich poskytovaných služieb bude relatívne veľká časť z nich spadať pod telekomunikačnú reguláciu. To okrem iného znamená získanie príslušných oprávnení na poskytovanie sietí a služieb, platenie poplatkov, dodržiavanie povinností súvisiacich so zachovávaním telekomunikačného tajomstva či napríklad v určitých prípadoch aj povinnosť umožniť pripojenie zariadenia na odpočúvanie.

Z povahy prepojenia vozidiel a súvisiacich poskytovaných služieb bude relatívne veľká časť z nich spadať pod telekomunikačnú reguláciu či pod európsky rámec ochrany osobných údajov.

Spracúvanie osobných údajov

Mnohé z údajov zozbieraných v rámci IoV budú spadať pod európsky rámec ochrany osobných údajov (GDPR, ePrivacy). Pre poskytovateľov služieb tak môže byť problematické spracúvanie osobných údajov, ak sa nachádzajú mimo EÚ či využívajú cloudové úložiská na serveroch v krajinách mimo EÚ.

Usmernenie Európskeho výboru pre ochranu údajov k spracúvaniu osobných údajov v súvislosti s prepojenými vozidlami v množstve prípadov predpokladá získanie súhlasu používateľa vozidla. Najmä výrobcovia vozidiel sa tak budú musieť vysporiadať so situáciami, kedy vozidlo používajú viaceré osoby, napr. pri fleetových vozových parkoch a zabezpečiť súhlasy pred použitím vozidla. Pred jazdou tak okrem nastavovania sedadla, volantu a spätného zrkadla možno budete musieť „vyklikať“ aj sadu súhlasov/nesúhlasov so spracúvaním osobných údajov.

Vývoj a rozvoj IoV umožní automobilovému priemyslu urobiť skutočný prelom v cestovaní a využívaní vozidiel. Potreba maximalizovať produktivitu a šetriť čas len zvýši používanie IoV. Celková konektivita úplne zmení automobilový priemysel, zvýši sa bezpečnosť, spríjemní zážitok z jazdy a umožní vznik množstva obchodných príležitostí, ktoré si netreba nechať ujsť.